Židovská náboženská obec v Nitre
Sukot
Sviatok žatvy a vinobrania Po vážnom rozjímaní v deň zmierenia Jom Kipur prichádza opäť čas veselosti a radosti. Je to sviatok stánkov Sukot. Začína 14. dňa mesiaca Tišri a trvá 7 dní. (v roku 2011 od predvečera 5. októbra 2011). Sukot znamená po hebrejsky stan, plátno. Sviatok, pripadajúci na jesenné mesiace, svoje korene v histórii židovského národa, aj v jeho poľnohospodárskych tradíciách. Je to sviatok zberu úrody a vinobrania, ale aj spomienka na putovanie izraelského národa po púšti po odchode z Egypta. Je to spomienka na to, že ľud na tejto púti prebýval v stanoch. Podľa tradície sa na nádvoriach našich obydlí stavajú provizórne prístrešky pokryté lístím, vyzdobené ozdobami z pestrofarebného papiera. Na veľkú radosť detí sa tu v sviatočné dni aj stravuje, hrá a debatuje. Poľnohospodársky význam sviatku tkvie v tom, že sa predpokladá, že počas sviatku Sukot je už úroda uskladnená a ľudia majú pocit istoty. „Človek v dobrých časoch na zlé myslieť. Bude potom vďačný B. a bude mu to pohnútkou na skromný a mierny život. Preto opúšťame domy a ideme do chát, aby sme si pripomenuli, aká bola kedysi naša situácia.“ (Maimonides)
Tak ako väčšina sviatkov, má aj Sukot svoju symboliku. Je to kytica pozostávajúca zo štyroch prvkov, stromu, plodov, alebo lístia. Ide o večne zelené listy myrty, prúty potočnej vŕby, palmové listy a citrusový plod (lulaf a etrog, podobný citrónu). Rôzne prvky kytice spolu zviazané pripomínajú, že sme si všetci rovní a že napriek rôznosti máme držať spolu, ale zároveň symbolizujú aj celý rastlinný svet. V synagóge, prípadne doma, sa každé ráno počas sukotu modlíme s touto kyticou v ruke (v pravej je lulaf a v ľavej etrog), mávame na všetky svetové strany, hore a dolu. Vyjadruje to vieru vo všadeprítomnosť Stvoriteľa. V časoch nášho detstva nemala každá rodina možnosť zadovážiť si tieto rekvizity. Celá obec mala iba jednu takúto vzácnu „súpravu“. Vždy bolo treba dávať pozor, aby sa jednotlivé súčasti nepoškodili. Tak bol plod etrog uložený v špeciálnom košíku vystlanom slamou, aby sa mu náhodou neulomila špička. Šames našej synagógy každé ráno obišiel všetky domácnosti s lulafom a etrogom, aby každý jednotlivec mohol povedať príslušné požehnania. Aj my, deti, ešte pred odchodom do školy. V sviatočných dňoch je zvykom konzumovať aj sladkosti s ovocím.