Alena Bugárová - výstava výtvarných diel

Výstava výtvarných diel Alenky Bugárovej v nitrianskej synagóge Dobrej priateľky mnohých z nás, ktorí sme sa tu dnes zišli, ale predovšetkým nezištnej a úprimnej priateľky nášho mesta Nitry, v ktorom spoločne so svojím manželom Jozefom, ktorí už žiaľ, nie je medzi nami, prežili desať bohatých rokov svojho života. Priniesla doň ducha kultúry, kultúrnosti, kultivovanosti...a kus svojho milého umenia. A ako správna kamarátka, puto k nášmu mestu a k jej milým ľuďom udržiava stále, aj keď od roku 2001 už opäť býva v Bratislave. Alenka sa narodila v Piešťanoch (1936) a po ukončení výtvarno-pedagogických štúdií v Trenčíne a Bratislave pôsobila v rokoch 1964 až 1977 ako učiteľka výtvarnej výchovy na základnej škole v Bratislave. Zároveň bola činná aj v oblasti výtvarnej tvorby pedagógov i v amatérskych výtvarných súťažiach, kde získala viacero ocenení. Od roku 1977 pracovala v Slovenskej národnej galérii v Bratislave ako jedna z prvých odborníčok na výchovu umením, čiže v múzejnej pedagogike, ktorá sa vtedy začala rozvíjať. Prvých desať rokov po odchode do dôchodku, v rokoch 1991 až 2001, žila s manželom na Chrenovej v Nitre. Bola očarená historickým mestom a kreslila a kreslila. Zaujali ju historické zákutia podhradia, unikátne pamiatky židovskej kultúry, ulička pri synagóge, starodávny cintorín, ale aj vzájomné súvislosti, ktoré vyjadrovali spolunažívanie rôznych konfesií či národností v tomto meste. Jej životnej filozofii dominuje cit pre pozitívne spolužitie ľudí rôznych vierovyznaní a hľadanie toho, čo ľudí spája, a nie to, čo ich rozdeľuje. Je obdarená schopnosťou ľudí spájať. Svedčia o tom aj jej obrazy, na ktorých sa spoločne mierumilovne vypínajú veže kostolov starého mesta, hradnej katedrály v susedstve s kupolami synagógy, aj naklonenými pamätníkmi starobylého židovského cintorína na Klokočine. Manželia Bugárovci sa aktívne zapojili do kultúrneho a spoločenského života v meste. Zapustili tu hlboké korene a svojím životom oslovili mnohých ľudí, nadviazali krásne priateľstvá. Ich všestrannosť bola obdivuhodná. Nechýbali na žiadnom kultúrnom podujatí. Bez Alenky si nevieme predstaviť ani jeden Palánok, vidíme ju, ako sedí na stolčeku a kreslí, portrétuje. Spolu sme absolvovali nejeden krásny koncert, aj prednášky na pôde UKF a iné podujatia. No v prípade Alenky neostalo len pri prežívaní umeleckých diel, pri dokumentovaní videného, pri náčrtníku a ceruzke. Živo sa zaujímala o veci verejné, preto klopala na mnohé dvere, presviedčala, a nemalým dielom tak prispela aj k záchrane synagógy a jej premene na súčasný stánok umenia a kultúry. Pretože aj keď jej Pánboh, obrazne povedané, „nesídli v tomto chráme“, bola si vedomá toho, čo židovská kultúra priniesla Európe, svetu, aj tunajšej spoločnosti. V duchu tolerancie rovnako aktívne pôsobila aj v Spoločnosti kresťanov a židov, organizovala prednášky, podporovala výstavbu nádherného evanjelického kostola Sv. Ducha v Nitre. To, čo bolo pekné a zaujímavé, propagovala v tlači, napísala veľa článkov a postrehov do slovenských aj českých médií, a tak sa stala aj poslom pozitívnych správ o našom meste. Na svete je veľa galérií s tisíckami slávnych obrazov. Obrázky Alenky Bugárovej možno medzi nimi nie sú. Visia však v mnohých našich domácnostiach. Aj inde, napríklad u primátora partnerského holandského mesta Zootermeer, ktoré pomohlo pri rekonštrukcii našej synagógy. Obrázky Alenky Bugárovej, jej pôvabné uličky, krajinky, portréty, ale aj ex librisy či novoročenky, sú súčasťou takej galérie, ktorá nemá vo svete páru. Sú uložené v našich srdciach, v nás, ktorí ju máme radi a vážime si ju. Milá Alenka, ďakujeme ti za ne!