Avraham Aharon Katz

Nitriansky hlavný rabín v rokoch 1927 – 1930.

Avraham Aharon Katz (1870 – 1930) žil iba 60 rokov – na rozdiel od svojho otca, deda a pradeda, ktorí sa dožili úctyhodného veku. Keďže zomrel už v roku 1930, osud ho ušetril hrôz holokaustu. Jeho ženu Fanny však v roku 1944 tragické udalosti zastihli v budapeštianskom starobinci, odkiaľ bola deportovaná do Osvienčimu. Narodil sa v roku 1870 v Bratislave. Spočiatku študoval v ješive svojho otca a v ješive potomkov rodu rabína Chatama Sofera, neskôr v meste Nagyvárad (Grosswardein) Maďarsko, v ješive rabína M.H. Fuchsa. Potom bol 20 rokov po boku svojho otca predsedom rabínskeho súdu v Nitre. Boli to najťažšie, ale určite najkrajšie a najhodnotnejšie roky jeho života. Viedol nitriansku ješivu a pomáhal svojmu otcovi v spravovaní náboženskej obce. Zaslúžil sa o vybudovanie komplexu nitrianskych ortodoxných inštitúcií. Redigoval aj noviny „Machzikej Hadat“(zachovanie náboženstva). Krajinská organizácia Agudat Jisroel na Slovensku (ultraortodoxné hnutie), ktorej bol zakladateľom a prvým prezidentom, mala v ňom celou dušou oddaného bojovníka za pravdu a ortodoxné židovstvo. Bol vynikajúcim a uznávaným znalcom Tóry a povestným cadikom. Keď v roku 1930 zomrel, prišlo sa s ním rozlúčiť množstvo ľudí. Dobové noviny ortodoxných Židov – Jüdische Presse o tom píšu: „Na pohreb do Nitry prišlo zo všetkých náboženských obcí západného, ako aj východného Slovenska, Maďarska a Rakúska neprehľadné množstvo ľudí. Prítomní boli aj všetci rabíni zo západného Slovenska, početní zástupcovia náboženských obcí a spolkov, krajinské ortodoxné prezídium, vedúci predstavitelia a členovia organizácie Agudat Jisrael, delegácie ješív, ako aj zástupcovia štátnych a miestnych úradov. Viac ako tisícčlenné smútočné zhromaždenie obklopovalo tribúnu na priestranstve za budovou náboženskej obce, kde boli od deviatej hodiny rannej prednášané nekrológy. Neskôr bol zosnulý prenesený do synagógy, kde boli vykonané príslušné obrady a modlitby, potom na ortodoxnú časť cintorína, kde bol uložený na večný odpočinok. V ten deň boli všetky židovské obchody v Nitre zatvorené, aj deti mali voľno zo školy, aby sa mohli zúčastniť pohrebu.“ Nitrianska ješiva a celý komplex ortodoxných židovských inštitúcií – povestné centrum židovskej učenosti, ktoré založil rabín A. A. Katz, zohrali počas II. svetovej vojny ešte jednu zvláštnu a dôležitú úlohu. V roku 1942 sa stali centrom duchovného odporu a úsilia o záchranu tam ukrývajúcich sa Židov pred deportáciami. Ješiva a celý komplex budov (prezývaných tiež „židovský Vatikán“) boli uznané za nedotknuteľné, napriek tomu boli vystavované neustálym raziám. Ješivu v tom čase už viedol nasledovník rabína A. A. Katza – nitriansky hlavný rabín a hlavný rabín Slovenska Samuel David Ungar. Spolu so svojim zaťom, rabínom M.D. Weissmandlom vyvinuli počas vojny rozsiahle úsilie na záchranu slovenských, ako aj európskych Židov. Nech je naveky požehnaná ich pamiatka! Preklad textu na fotografii: Rabín, gaon, cadik, náš učiteľ Avraham Aharon Katz (nech je požehnaná jeho pamiatka), predseda rabínskeho súdu náb. obce v Nitre, prezident a zakladateľ Agudat-Jisrael na Slovensku. Rabínska dynastia Katzovcov - Šmuel Katz pochádzal z mestečka Wanfried (Nemecko), odkiaľ prišiel do náboženskej obce mesta Prostejov (Prossnitz), Morava. - Eliezer Katz žil v Prostejove. - Menachem Katz, narodený 1795 v Prostejove. Študoval v Bratislave u rabína Chatama Sofera a stal sa jeho obľúbeným žiakom. Neskôr bol rabínom v mestečku Rajka (Ragendorf, Maďarsko). V roku 1839 keď Chatam Sofer zomieral, prišiel sa ním rabín Menachem rozlúčiť. Chatam Sofer sa očividne potešil, ale povedal: „Zomieram, a Vy by ste mali podľa obyčaje opustiť tento dom“. (Rabín Menachem bol totiž z rodu kohenov, ktorí majú zakázané zdržiavať sa pod jednou strechou s mŕtvym). Sotva rabín Menachem vyšiel z dverí, opustil Chatam Sofer tento svet. V roku 1840 sa rabín Menachem stal hlavným rabínom obce Deutchkreutz (Burgenland, Rakúsko). Tu až do svojej smrti v roku 1891 viedol široko-ďaleko známu ješivu. Bol zbožným cadikom. Mal štyroch synov (Šmuel-Meir, Moše, Geršon, Mordechaj) a dve dcéry (Hindel a Rivka). - Moše Katz, narodený 1842 v obci Deutchkreutz. Najskôr sa učil u svojho otca, potom v bratislavskej ješive, ktorú viedol syn rabína Chatama Sofera – rabín „Ketav Sofer“ (Avrohom Š. Benjamin). Bol rabínom v Magendorfe (teraz Veľký Meder) a Tokaji, nakoniec hlavným rabínom v Nitre, kde viedol ješivu. Zomrel v roku 1927. - Avraham Aharon Katz, narodený 1870 v Bratislave. Študoval v ješive, ktorú viedol jeho otec a v ješive potomkov rabína Chatama Sofera v Bratislave. Neskôr v ješive mesta Nagyvárad (Maďarsko) a následne pôsobil ako rabín spolu so svojim otcom v Nitre. Po otcovej smrti, v roku 1927 sa stal hlavným rabínom Nitry. Zomrel v roku 1930. - Eliahu (Eliáš) Katz, narodený 1916 v Nitre. Holokaust prežil za pomoci falošných dokladov v Budapešti. Po oslobodení, v roku 1945 sa stal hlavným rabínom v Bratislave. Na pamiatku svojho učiteľa, nitrianskeho hlavného rabína S. D. Ungara, ktorý zahynul v horách pri B. Bystrici vo februári 1945, napísal rabín Eliahu v roku 1960 dojímavú báseň (Kehilat 04/2007). Neskôr emigroval do Izraela, kde sa stal hlavným rabínom a predsedom rabínskeho súdu v Beer Ševe. Zomrel 21.11. 2004.

Náhrobok

Použitá literatúra: 1. A. Lehmensiek : Ich war und bin eine stolze Jüdin, 2007 2. S. Spitzer: Die jüdische Gemeinde von Deutschkreutz, 1995 3. Noviny ort. Židov: Jüdische Presse, (Wien und Bratislava, 1933) 4. A. Fuchs: The Unheeded Cry