Dvojdňový židovský pútnický sviatok Šavuot sa koná obyčajne začiatkom júna, v roku 2025 začína 1. júna. Je to sviatok týždňov, Chag haŠavout – pretože od druhého dňa Pesachu, keď sa prinášal do Chrámu snop jačmeňa ako obeta (omer), sa počíta sedemkrát sedem dní, teda 49 dní a na päťdesiaty deň sa už prinášala nová múka z pšenice. Tradícia počítania omeru sa dodržiava dodnes. Ďalším názvom sviatku je Chag haKacir – sviatok prvej žatvy pšenice, ktorá v tomto období v Izraeli dozrieva. Prinášaním múčnej obety vzdával poľnohospodár Hospodinovi vďaku za novú úrodu. Prinášaním prvotín tiež vyjadroval svoje poďakovanie Bohu za úrodu. Prvotiny sa prinášali zo siedmich druhov plodín (pšenica, jačmeň, réva vínna, figy, granátové jablká, olivy a datle), ktorými sa krajina Izrael pýšila. Keď Rimania Chrám zbúrali a židia sa rozpŕchli do sveta, prestalo prinášanie obety a putovanie do Jeruzalema. V tomto období sa začal čoraz viac presadzovať ďalší názov sviatku, a to Chag matan Tora – sviatok darovania Tóry. V tento deň sme dostali od Hospodina Desatoro, aby sme ho dodržiavali naveky. Tóra nebola synom Izraela darovaná v Svätej zemi, ale na juhu Sinajskej púšte, na hore Sinaj. Učenci hovoria, že to bolo tak preto, lebo Tóru, ktorá obsahuje 613 prikázaní, musia židia dodržiavať všade na svete. Preto ju dostali práve na púšti, kde sú podmienky na život najťažšie, kde nerastú stromy a ťažko tam stretnete človeka. Tóra šla s našim ľudom všade, do vyhnanstva, do nebezpečenstva, všade tam, kde žil, aby plnil jej prikázania. Tóra so svojím posolstvom a zákonmi sa dnes mnohým zdá vzdialená od reálneho sveta a ťažko pochopiteľná pre moderného človeka, ale jej posolstvo je večné. Počas sviatku Šavuot je zvykom ozdobovať synagógy aj naše domovy kvetmi, čo je výrazom prepojenia človeka s prírodou, duchovného s materiálnym. V domácnostiach sa konzumujú mliečne a medové jedlá. V liturgii sviatočných dní má významné miesto čítanie Desatora. Prajeme Vám krásne sviatočné dni! K.P.

Šavuot

(sivan 6-7)