Nový rok stromov

Tematika zachovania harmónie, rovnováhy medzi potrebami človeka a prírodou je neoddeliteľnou súčasťou Starého zákona. Popri nádherných opisoch prírody v ňom možno nájsť množstvo príkazov a zákazov, ktorých cieľom je vytvoriť súlad medzi človekom a jeho prostredím. Človek je postavený nad iné tvory, aby bdel nad prirodzeným behom ekosystému.

Zo Starého zákona pochádza myšlienka úhorovať pôdu, tj. ponechať ju každý siedmy rok ladom, aby si oddýchla a nabrala novú silu. V biblických textoch sa opisujú rôzne druhy rastlín, kvetov a plodov, ich vôňa a možnosti využitia na liečebné účely.

Množstvo zákazov a príkazov poukazuje na obmedzovanie lovu zvierat a vtákov, zakazuje sa poľovanie pre zábavu, konzumácia niektorých druhov živočíchov. Moria a oceány sú podľa Starého zákona dôležitými dopravnými trasami, ale aj nevyčerpateľným zdrojom obživy pre človeka. Mimoriadne zaujímavý je zákaz neužitočného a nezmyselného výrubu stromov. Uvádzajú sa aj liečivé účinky niektorých rastlín, napríklad yzopu či fíg. .

Na tieto tradície nadväzuje podľa židovského  kalendára milý sviatok – Nový rok stromov. Pripadá na 15. deň mesiaca švat (obyčajne vo februári). Jeho korene siahajú takisto do biblických dôb, keď boli Izraelci národom pastierov a roľníkov. Preukazovali úctu pôde a vážili si dary prírody. Podľa tradície sa v tento deň rozhoduje o tom, ako sa ktorý strom bude vyvíjať, rásť, aké plody prinesie, ktorý vyschne, alebo sa stane obeťou víchrice. Pripomína, ako sa treba chovať k stromom, najmä ovocným. Zároveň je to deň oslavy prebúdzania sa prírody k životu. V Svätej zemi je to v čase dažďov, ktoré je vhodné aj na sadenie stromov. Okrem toho je to aj časová hranica na rozlíšenie veku stromov. V biblických časoch sa dodržiaval príkaz, podľa ktorého sa ovocie stromov nesmelo oberať prvé tri roky po vysadení.

Tu bi švat, ako sa nový rok stromov nazýva v hebrejčine, je slávnosť rodiny a priateľov. Konzumujú sa rôzne druhy ovocia, ktoré sa v Svätej zemi urodia, alebo o ktorých je zmienka v Starom zákone. Napríklad hrozno, figy, datle, olivy a mnohé iné. V Európe sa udomácnil zvyk jesť v tento deň pätnásť druhov ovocia.

Podľa židovského kalendára sa 15. dňa mesiaca švat (podľa nášho kalendára 30. januára 2009) slávi milý sviatok – Nový rok stromov. Jeho korene siahajú do biblických dôb. Podľa tradície sa v tento deň rozhoduje o tom, ako sa ktorý strom bude vyvíjať, rásť, aké plody prinesie, ktorému sa bude dariť, ktorý vyschne, alebo sa stane obeťou víchrice. Je to deň oslavujúci prebúdzanie sa prírody k životu. Pripadá na obdobie dažďov, ktoré je vhodné aj na sadenie stromov. V biblických časoch sa dodržiaval príkaz, podľa ktorého sa ovocie stromov nesmelo oberať prvé tri roky po vysadení.

Tu bi švat, ako sa nový rok stromov nazýva v hebrejčine, je slávnosť rodiny a priateľov. Konzumujú sa rôzne druhy ovocia, ktoré sa v Svätej zemi urodia, alebo o ktorých je zmienka v Starom zákone. Napríklad hrozno, figy, datle, olivy a mnohé iné. V Európe sa udomácnil zvyk jesť v tento deň pätnásť druhov ovocia.

Comments are closed.