Zamyslenie na Nový rok

Židovská ľudová spisba, bohatá na podobenstvá, príklady, symboliku a skúsenosti mnohých generácií, ponúka v slávnostných dňoch Nového roka – Roš Hašana – na zamyslenie príbeh o dvoch lodiach. Je prevzatá z modlitebnej knižky pre ženy, ktorá nesie názov Miriam.

Jedna z lodí stojí v prístave, pripravená na cestu. Jej plachty sa nedočkavo vzdúvajú vo vetre, zástava vztýčená na stožiari hrdo oznamuje svetu, že o niekoľko minút sa vydá na cestu po rozbúrenom mori. Na palube radosťou horiace tváre, žiariace oči, duše plné nádeje a nadšenia. Na brehu sa dav ľudí s optimizmom lúči s odchádzajúcou loďou, ktorá je naložená vzácnym nákladom. Za zvuku veselých pokrikov, hudby, mávania dvíha loď svoje kotvy a slobodne, hrdo sa vydáva na dlhú cestu.

A zároveň, v tú istú chvíľu, na inom konci prístavu sa chystá zakotviť druhá loď. Vracia  sa z ďalekej, strastiplnej cesty. Na jej palube, plachtách a vyblednutej vlajke poznať stopy neľahkého zápasu s prírodou, so živlom. Unavené tváre posádky túžia po odpočinku. Ticho, ba až hanblivo pláva do prístavu. Na brehu ticho, nevíta ju nadšený dav, ani živá duša s priateľským slovom na privítanie. Prichádza, ako keby si jej návrat neprial nik.

Tu sú namieste otázky: prečo sa oslavuje odchod jednej lode a prečo nevíta návrat tej druhej? Veď podľa správnosti by to malo byť práve naopak. Odchádzajúca loď stojí pred splnením svojej úlohy. Jej cesta je neistá – morské hlbiny skrývajú tisíce nebezpečných prekvapení. Ktovie, aký osud ju čaká. Ktovie, či dopláva do cieľa. Kto to môže vopred vedieť? Prečo teda oslavovať neistotu?

A prečo ľud nevíta vracajúcu sa loď? Tú by bolo treba vítať s fanfárami, veď úspešne dorazila do cieľa, splnila svoju úlohu, vyhla sa zradným prúdom a priviezla jej zverený náklad. Zaujímavé je ľudské myslenie!

Aj na prahu nového roka sa pred nami vynára symbolika dvoch lodí. Jedna odchádza, druhá prichádza. Je to medzník v ľudskom živote. Prichádzajúci rok, to je odchádzajúca loď. Naložíme na ňu všetky naše túžby, nádeje, priania. Všetci na ňu nastúpime, nikto nemôže ostať na brehu, nikto nemôže povedať, že nenastúpi, pretože má rád minulé dni, ktoré mu priniesli úspech, zdravie, šťastie, majetok… a nechce sa vystavovať neistote.

No pozrime sa na vracajúcu sa loď, na práve uplynulý rok. Obzrime sa okolo seba, kto ako prežil cestu po mori  uplynulých  dní. Niekto ju opúšťa s jasnou tvárou, lebo mu priniesli úspech. Iný so slzami v očiach spomína na stratu blízkeho človeka, na nesplnené sny. Kde-kto už nie je medzi nami…

Taký je však večný kolobeh života. Človek dúfa, že nový rok prinesie len to dobré a ušetrí ho zla a sklamania. No treba si pozorne premietnuť v mysli to uplynulé a všetko pekné, čo sme prežili, uložiť do pamäti, aby nás malo čo držať aj v novom roku. Pouvažovať nad chybami, ktorých sme sa dopustili, poučiť sa z  tých, ktoré sme chtiac-nechtiac zapríčinili, ktorých obeťou sme sa stali, komu sme nimi ublížili…

Šťastnú cestu na lodi nového roka 5772!

 

Comments are closed.