Nový rok – Roš Hašana

Židovský kalendár je lunárny, riadi sa fázami mesiaca, a preto jednotlivé sviatky pripadajú každý rok na iný dátum bežného civilného roka.Večer 28. septembra 2011 sa začína nový židovský rok 5772, ktorý trvá dva dni, teda 29. a 30. septembra.

Sviatok, ktorý sa v bežnom živote spája s veselosťou, dobrou náladou, čašou šampanského a prianím všetkého najlepšieho v novom roku sa v židovskej tradícii poníma inak.

Nový rok a následný Deň zmierenia sú sviatkami pokánia. Začína nimi nové obdobie v živote človeka. Podľa tradície B.  na nový rok rozhoduje o osude každého človeka v nadchádzajúcom roku a na Deň zmierenia svoje rozhodnutie spečatí. V Talmude sa Nový rok spomína ako výročný deň stvorenia sveta. V tento deň urobil prvý človek Adam svoje prvé kroky a my všetci robíme prvé kroky svojho budúceho života. Je to spomienka na začiatok, ale viaže sa naň aj budúcnosť. Pre každého človeka židovskej viery sú tieto sviatky obdobím vnútornej meditácie a ich mystike sa vo svojom vnútri podriaďujú aj tí, ktorí majú počas roka k viere iba „vlažný“ vzťah.

Nový rok – Roš Hašana, čiže hlava roka,  pripadá podľa židovského kalendára na 1. a 2. deň siedmeho mesiaca Tišri. Sláviť sa začína ako všetky židovské sviatky už v predvečer po západe slnka. Vtedy sa konajú aj bohoslužby v synagógach. Židovský Nový rok je podľa tradície dňom účtovania za skutky predchádzajúceho roka. Židia sa naň pripravujú už počas posledného mesiaca starého roka, mesiaca Elul. Táto príprava má ľudí vytrhnúť z náboženskej ľahostajnosti a obrátiť ich myslenie k B.-hu.

Nový rok – Roš Hašana – stojí na začiatku obdobia sviatočných dní nazývaných vysoké sviatky. Je spojený s najvýznamnejším sviatkom židovského kalendára – Dńom zmierenia – Jom Kipur, ktorý sa slávi 10 dní po začiatku nového roka. Obdobie medzi týmito sviatkami je obdobím vnútornej meditácie.  Roš Hašana a Jom Kipur sa spoločne nazývajú sviatkami pokánia a sú to čisto religiózne sviatky. Ostatné sviatky židovského kalendára majú väzbu na historické alebo prírodno-poľnohospodárske udalosti. Význam sviatku je podčiarknutý osobitým zvukom šófaru, rohu, na ktorý sa trúbi v synagógach. Pripomína hrmenie na hore Sinaj. Na druhý deň sviatku sa pri rieke, potoku, alebo pri studni pri modlitbe symbolicky odplavujú ľudské hriechy.

Novoročné zvyky v rodinách sú rozdielne podľa jednotlivých regiónov a krajín. Jedávajú sa ryby, ale aj mäso a mäsová polievka, rôzne sladké koláče, chaly (barches), pletené chleby okrúhleho tvaru s hrozienkami, no a  nikde by na sviatočnom stole nemali chýbať jablká s medom, aby rok bol “sladký”. Nevarievajú sa kyslé pokrmy, ani chala sa neposýpa makom.

Priatelia a známi si navzájom prajú šťastný nový rok slovami L ´Šana Tova!

Comments are closed.