Vstup do manželstva je jedným z najdôležitejších a najvzácnejších dní v živote ľudí, ktorí sa rozhodnú spojiť svoje životy, založiť si rodinu a žiť v láske a úcte spoločne po celý život. Svadba, tak ako v každej spoločnosti, je aj v židovskej komunite vzácnou príležitosťou na vzájomné stretnutia rodiny a priateľov, ktorí prichádzajú mladomanželov vyprevadiť na spoločnú cestu.
Krok za krokom do spoločného života
Židovská svadba má svoj presný postup, naplnený tradičnými symbolickými úkonmi, ktoré pripomínajú rôzne udalosti z minulosti a deklarujú záväzky do budúcnosti. Svadobný obrad sa koná zväčša v synagóge, resp. pod holým nebom, za účasti dvoch nábožensky prijateľných svedkov. Ten, kto obrad vykonáva, musí byť skúsený vo všetkých podstatných židovských právnych postupoch, nemusí však byť rabínom. V dávnych dobách sa sobáš skladal z dvoch oddelených obradov: zasnúbenia a vlastnej svadby. Podľa židovského zákona sa svadby nemôžu konať počas šabatu, sviatkov, počas troch týždňov smútku nad stratou chrámu a podobne. Najobľúbenejšími svadobnými dňami sú nedeľa a utorok. Detaily svadobného obradu, ktorému sa v našich končinách hovorí „chasene“, sa líšia podľa obyčají zaužívaných v jednotlivých komunitách, ale základ je rovnaký.
Ako Izák a Rebeka
Ženích a nevesta (chatan a kala) sa v svadobný deň postia. Pred samotným obradom, nazývaným aj chupa, sú jeden od druhého oddelení. V synagóge alebo na mieste konania obradu si ženích na oblek dáva modlitebný plášť talit a nevesta čaká v bielych šatách a závoji vo vyzdobenej miestnosti, ktorá je pre ňu určená.
Svedkovia a následne ženích podpíšu svadobnú zmluvu (ketubu). Tento zvyk už prežil tisícročia. Svadobná zmluva je dôležitým dokladom židovského manželstva. Má význam nielen spoločenský, ale predovšetkým právny. Spočiatku slúžila ako zákonná ochrana pre ženu v prípade, že by ju muž zapudil, rozviedol sa s ňou, alebo by ovdovela. Je to dokument, právne ochraňujúci ženu, ktorá si ho ponecháva po celú dobu manželstva.
Následne sa ženích v sprievode mužov odoberie do miestnosti, kde v kresle čaká nevesta, obklopená ženami a dievčencami. Sníme jej závoj a potom ho vráti späť. Tento zvyk je známy ako „bedeken di kale“, teda zahalenie nevesty a pripomína starodávne deje, keď praotca Izáka priviedli k zahalenej Rebeke.
Ženích a nevesta z predvojnovej Nitry
V symbolickom novom domove
Ženícha potom muži odvedú pod baldachýn, zvaný chupa, umiestnený na štyroch tyčiach. Držia ich mladí muži. Chupa symbolizuje budúci spoločný domov nového páru. Obrad pokračuje príchodom nevesty. Podľa stredoeurópskych tradícií ju privádza matka a matka snúbenca, ale nie je to podmienka. Trikrát, resp. sedemkrát obíde ženícha stojaceho pod chupou. Následne rabín, alebo osoba, ktorá vedie svadobný akt, prednáša modlitby a požehnania. Ženích navlečie neveste na ukazovák pravej ruky jednoduchý svadobný prsteň slovami: „Buď mi požehnaná týmto prsteňom v súlade so zákonom Mojžíša a Izraela“. Potom sa číta svadobná zmluva.
Predmodliaci, hostia a budúci mladomanželia vyslovujú požehnania a následne si pár odpije zo spoločného kalicha vína. Neodmysliteľnou súčasťou obradu je odriekanie siedmich požehnaní, ktorými sú poctení vážení členovia či priatelia rodiny.
Ženích na záver pravou nohou rozbije pohár, aby si všetci prítomní aj v tejto slávnostnej a radostnej chvíli pripomenuli zničenie chrámu v Jeruzaleme, a tým symbolicky aj to, že život sa skladá z dní slnečných aj zamračených. Hostia v tej chvíli s hlasným „Mazl tov“ (veľa šťastia!), páru blahoželajú. Mladomanželia potom nakrátko opustia spoločnosť a odídu do samostatnej miestnosti, ako keby ženích symbolicky odvádzal nevestu domov. Svadba pokračuje tradičným pohostením.