Spomienková tryzna v Nitre

„Tým, že história informuje ľudí o minulosti, umožňuje im súdiť prítomnosť.“ V znamení  citátu Thomasa Jeffersona  sa 10. júna popoludní uskutočnila každoročná tradičná tryzna za obete šoa z Nitry a okolitých obcí.

Spomienka sa konala pri pamätníku obetiam  tragédie na starobylom cintoríne, kde odpočívajú príslušníci  mnohých  generácií nitrianskych Židov. Ich  história tu siaha až do dôb zaznamenaných v Zoborskej listine z roku 1113.  Žili tu v dobrých aj zlých časoch a spoluvytvárali tento kraj. Tu našli aj miesto svojho posledného odpočinku.  No tí obyvatelia Nitry a okolia, za ktorých v nedeľu odznelo El mole rachamim a  kadiš,  za ktorých  sa zaligotali plamene sviečok,  svoje  hroby nemajú. Ich popol rozvial vietor vojny v cudzom svete. Aj preto, že to umožnil zákon. Pred sedemdesiatimi rokmi, presne 15. mája 1942, vyšiel v Slovenskom zákonníku ústavný zákon  o vysťahovaní Židov. Snem Slovenskej republiky sa v paragrafe 1 uzniesol, že Židov možno vysťahovať z územia Slovenskej republiky. Táto mrazivá veta z deportačného zákona, ktorý bol vyvrcholením protižidovského zákonodarstva platného od roku 1938, dala zelenú jednému z najkrutejších aktov násilia, ktorý nemá obdobu v dejinách. V Nitre a okolitých obciach  žila pred vojnou veľká a rôznorodá židovská komunita, ktorá mala okolo šesťtisíc členov. Významných rabínov, študentov ješivy, obchodníkov, podnikateľov, umelcov, jednoduchých pracovitých ľudí…Po vojnových útrapách sa do mesta vrátila asi desatina z nich, no  mnohí sa následne rozhodli emigrovať do Izraela a ďalších štátov sveta.

Na tohtoročné  zhromaždenie, ktoré už tradične spája domácich aj cezpoľných, židov aj nežidov, prijal pozvanie a s príhovorom vystúpil aj  konzul veľvyslanectva Štátu Izrael Ziv Barak Bilaus, viceprimátor mesta Nitry Štefan Štefek, predseda ÚZŽNO Igor Rintel, ale aj Tamás Ficzere, kňaz reformovanej cirkvi v Nitre. Vzdali česť nevinným obetiam, ale vyjadrili aj myšlienku, že treba neustále bojovať proti násiliu, ktoré plodí zlo. Pán Štefan Štefek, ktorý pochádza z obce Janíkovce pri Nitre, pripomenul, že mladí ľudia tu dobrovoľne  vyčistili zarastený cintorín a prostredníctvom nápisov na náhrobkoch sa snažili pripomenúť si komunitu, ktorá tu pred vojnou žila. Podelil sa aj s myšlienkou, že sám plánuje navštíviť s vlastnými deťmi Osvienčim, aby ich aj touto formou vychovával k tolerancii voči iným ľuďom.

V slávnostnom príhovore Petra Schwarcza, predsedu ŽNO v Nitre, odzneli kapitoly z predvojnových aj vojnových dejín náboženskej obce, ale aj svedectvo o hrdinstve ľudí, ktorí sa snažili svojim židovským spoluobčanom pomáhať. „Obdobie 2. svetovej vojny bolo krutým výsmechom humanizmu, ale  aj obdobím hrdinstva. Nielen ozbrojených vojakov na frontoch, ale aj šľachetných ľudí v zázemí, ktorí bez pušiek, ale zato vyzbrojení ľudskosťou a prikázaním miluj blížneho svojho bojovali za záchranu  ohrozených. Takíto ľudia s veľkým Ľ boli aj medzi Nitranmi. Dovolím si povedať, že nevšedné činy humanity týchto ľudí  sú súčasťou nášho národného dedičstva. Majú obrovský význam nielen pre zachránených, ale pre nás všetkých, pretože vysielajú svedectvo o dobre, ľudskosti a statočnosti. Menovaní záchrancovia  nemali nijaké politické, ideologické či náboženské dôvody, aby pomáhali. Naopak, vystavovali nebezpečenstvu svoje vlastné životy a životy svojich najbližších. Pomáhali, lebo boli ľuďmi! Láska k blížnemu im bola najvyšším príkazom,“ povedal a pokračoval: „Hlboko sa skláňame  pred pamiatkou  Lászlóa Sedivého, prvého farára reformovanej cirkvi v Nitre, ktorý sa počas fašistického Slovenského štátu  postavil na stranu prenasledovaných židovských spoluobčanov. Pred nikým nezatvoril svoje dvere a snažil sa dať ľuďom zbaveným ľudských a občianskych práv šancu prežiť. Záznamy v matrikách  vydávajú svedectvo o tom, že pokrstil 769 osôb židovského pôvodu, nielen z Nitry, ale  aj z iných končín Slovenska.  Hlinkova garda ho zato kruto prenasledovala, väznila a mučila v Ilave, čo sa podpísalo na jeho zdravotnom stave. Krátko po prepustení z väzenia v roku 1944 zomrel. Ocenenie Spravodlivý medzi národmi si 1. februára 2012  z rúk veľvyslanca Štátu Izrael Alexandra ben Cvi prevzal aj zástupca nitrianskej rodiny Truskovcov, vyše 80-ročný pán František Truska. Ocenenia sa už nedožili jeho rodičia, Ján a Jozefína.  Počas holokaustu zachránili rabína Šragu Landaua, rabínku Chaju Dreisel Landau, dve židovské ženy a šesť židovských mužov. Na jar roku 1944 sa predseda rabínskeho súdu v Nitre, Šraga Landau, obrátil na svojho známeho Jána Trusku s prosbou o pomoc.  Požiadal ho o poskytnutie úkrytu pre seba a svoju manželku. Ján súhlasil a oboch ukryl vo svojom dome na okraji mesta. Gardisti neustále prehľadávali Truskových dom, ale nikdy nikoho nenašli. Vďaka ich odvážnemu postoju  sa zachoval rod jednej nitrianskej rabínskej dynastie. V newyorskom Brooklyne pôsobia ako rabíni traja vnuci zachránenej  rodiny. Česť pamiatke rodiny Truskovcov!“ povedal predseda ŽNO v Nitre.

Po príhovoroch pokračovala tryzna zapálením  kahancov pripomínajúcich šesť miliónov martýrov. Na ich počesť zaznela na záver v podaní  piešťanského rabína Zeva Stiefela zádušná modlitba El mole rachamim a následne kadiš. 

     Pamätnú medailu pri príležitosti 70. výročia vydania deportačného zákona si 10. júna prevzala aj jedna z najstarších členiek nitrianskej obce, ktorá prežila hrôzy koncentračného tábora.

 

This entry was posted in Iné. Bookmark the permalink.

Comments are closed.