Symbolický kamienok na hrob záchrancu

100 rokov reformovaného kostola v Nitre

Pri príležitosti vysvätenia kostola reformovanej cirkvi v Nitre sa 9. septembra 2011 konala slávnostná bohoslužba, na ktorú dostala pozvanie aj ŽNO v Nitre. Podujatie, ktoré sa za prítomnosti predstaviteľov cirkevného aj civilného života z domova aj zo zahraničia a veriacich konalo vo vynovenom chráme, sa nieslo v znamení  žalmu „Pane, ty si býval naším príbytkom z pokolenia  na pokolenie .“ 

Kostol, ktorý podobne, ako neologickú synagógu v Nitre, postavili v roku 1911, mal ekumenické základy, keď slúžil zároveň veriacim reformovanej aj evanjelickej cirkvi. Ako sme sa dočítali v informačnom materiáli, vydanom na počesť storočnice, jeden zo židovských redaktorov vtedajších nitrianskych novín o ňom napísal: „Na brehu rieky Nitry sa týči k nebu jednoduchý sivý kostol, strohý a triezvy, ako kalvínske učenie, ktorého neveľký počet veriacich poprinášal tehličky na jeho výstavbu. Z tejto hŕstky ľudí sa nitrianskemu farárovi  Lászlóovi Sedivému podarilo „ukuť“ jeden celok.“

Slávnostná kázeň aj príhovory hostí, ktoré odzneli v slovenskom aj maďarskom  jazyku, podčiarkovali potrebu duchovného života pre človeka všetkých čias a myšlienku tolerancie medzi ľuďmi. V tejto súvislosti vzdalo podujatie hold predovšetkým Lászlóovi Sedivému, prvému farárovi reformovanej cirkvi v Nitre, ktorý nielenže položil jej základy v meste pod Zoborom, ale bol aj neúnavným organizátorom výstavby vlastného kostola.  O jeho ľudskosti a potrebe napľňať prikázanie o láske k blížnym, svedčia jeho činy počas druhej svetovej vojny. V období fašistického slovenského štátu sa postavil na stranu prenasledovaných židovských spoluobčanov. Pokrstil 769 osôb, o čom svedčia záznamy v matrike. Dal im tak šancu prežiť obdobie krutovlády. Za tieto  činy ho Hlinkova garda kruto prenasledovala a väznila v Ilave, čo sa podpísalo na jeho zdravotnom stave. Zomrel v roku 1944. Životnú púť tohto Lászlóa Sedivého priblížila prednáška, aj výstava dokumentov a fotografií na stenách kostola. Od predstaviteľov reformovanej cirkvi sme sa dozvedeli, že bola podaná žiadosť o zapísanie jeho mena do zoznamu Spravodlivých medzi národmi, ktorá  v súčasnosti prebieha administratívnym konaním.

Príhovor  ŽNO v Nitre

Vážené slávnostné zhromaždenie, dámy a páni!

Dovoľte mi, aby som Vás v mene členov ŽNO v Nitre srdečne pozdravila v tento pekný deň, keď si pripomínate  100. výročie postavenia kostola reformovaného kresťanského zboru v Nitre. Zároveň ďakujem za milé pozvanie na vašu slávnostnú bohoslužbu. Pri príležitosti židovského nového roka Roš Hašana 5772, ktorý sme oslávili pred niekoľkými dňami, vám prajem veľa zdravia, šťastia, mier a pokoj pre dôstojný život!

Prednedávnom som navštívila zaujímavú výstavu fotografií. Konala sa pod názvom Dva domy jedného Pána. Boli na nej snímky kresťanských kostolov a synagóg. Nádherných, ale, žiaľ, aj opustených a spustnutých. No predsa mali niečo spoločné. Boli a sú to svedkovia duchovného života veriacich rôznych konfesií.  Miestami, kde hľadali útechu v dobách zlých a kam prinášali vo svojich srdciach  radosť z krásnych zážitkov v rámci svojich rodín a komunity. Boli vždy nemými svedkami doby. Prajnej, i tej, na ktorú nie sme hrdí. Sme radi, že po desaťročiach  totalitného spoločenského zriadenia môžeme do nich opäť vstupovať slobodne a bez strachu z následkov.

Žiaľ, dve veľké totality 20. storočia priniesli veľa zla a neskutočných ľudských obetí. Aj naša, kedysi  významná židovská obec, ktorej členovia tvorili súčasť hospodárskeho a kultúrneho života Nitry, bola takmer  vymazaná  zo života tejto  krajiny. V súčasnosti žije v Nitre malá ŽNO, ktorá má okolo 50 členov. Je  súčasťou neveľkej slovenskej židovskej obce, ktorej cieľom je predovšetkým zachovávanie tisícročných  náboženských a kultúrnych tradícií a zvykov židovského národa a ich uchovanie pre budúce generácie.

Nemenej dôležitá je podľa nás aj  osvetová činnosť, v rámci ktorej sa snažíme  oboznamovať  verejnosť so základmi judaizmu a tradičným zvykoslovím v našom regióne. Pretože iba poznatky  môžu osvetliť  tmu nevedomosti, ktorá je koreňom všetkého zla. Sme radi, že mnohé aktivity sú v ostatných rokoch poriadané v súčinnosti s mestom Nitra a jeho odborom kultúry, ako to bolo už viackrát pri príležitosti Dní európskeho historického dedičstva, Noci múzeí a galérií a naposledy 19. septembra pri príležitosti 100. výročia zasvätenia synagógy v centre mesta.

Vážené dámy, ctení páni!

História je učiteľkou života. Žiť pre budúcnosť znamená nezabúdať na minulosť. Zachor, pamätaj, tak učí aj naše náboženstvo. Preto medzi naše každoročne sa opakujúce aktivity patrí smútočná tryzna za obete holokaustu z Nitry a okolia. Pri pamätníku na židovskom cintoríne na Klokočine sa stretávame nielen my, Nitrania, ale aj príslušníci židovskej a nežidovskej verejnosti zo Slovenska aj zo sveta, aby sme si uctili pamiatku tých, ktorí padli za obeť fašistickej hrôzovláde len preto, že sa narodili židovským rodičom. Nemajú svoj hrob, na ktorý by sme mohli položiť kamienok spomienky. Žijú však v spomienkach a budú žiť dovtedy, kým si to budeme pripomínať.

Obdobie 2. svetovej vojny bolo však aj obdobím hrdinstva. Nielen vojakov na frontoch, ale aj šľachetných ľudí v zázemí, ktorí bez pušiek, ale zato vyzbrojení ľudskosťou a prikázaním miluj blížneho svojho bojovali za záchranu každého ohrozeného ľudského života. Takíto ľudia s veľkým Ľ boli aj medzi vami. Spomeňme za všetkých  Lászlóa Šedivého, prvého  farára reformovanej cirkvi v Nitre, ktorý bez váhania a strachu o vlastnú existenciu pokrstil 769 židovských občanov z Nitry a okolia. Pred nikým nezatvoril svoje dvere a snažil sa dať tak ľuďom zbaveným ľudských a občianskych práv, označených potupnou žltou hviezdou šancu prežiť. Hlboko sa skláňame pred jeho  počinom a s úprimnou vďakou, symbolicky kladieme, tak ako to káže naša viera,  kamienok na jeho pamiatku. Ďakujeme!

Tisztelt ünnepi gyülekezet, hölgyeim és uraim!

Engedjék meg, hogy a nyitrai zsidó hitközség nevében üdvözöljem önöket e szép évforduló alkalmából. Minden jót, egészséget, boldogságot és békét kívánunk minden jóakaratú embertársunknak  a zsidó naptár szerinti 5772-es újév alkalmából, melyet néhány nappal ezelött ünnepeltünk.

Comments are closed.