Pred niekoľkými hodinami sa v synagógach na celom svete slávil Deň zmierenia, Jom kipur (2020). Sviatok, ktorý svojím duchovným aj ľudským odkazom pohne dušou a srdcom každého židovského človeka, či silného vo svojej viere, či naopak. V pohnutej atmosfére vážneho sviatku, odetého do biela talitov a našich otcov, zneli známe, a predsa každý rok akoby nové melódie modlitby Kol nidre. V podaní slávnych rabínov, kantorov, v spracovaní významných hudobných skladateľov a v prípade terajšej pandémie v intimite našich domovov možno z nahrávky Karla Gotta.
V našej nitrianskej modlitebni ostalo v roku pandémie ticho. Každý z nás, pre ktorého je tento deň dôležitý, si liturgiu sviatku pripomenul v spomienkach. Na tých, ktorí tu už nie sú, ale aj v nádeji na zápis do knihy života pre tých, ktorých máme radi. V tejto súvislosti dovoľte niekoľko slov o významnom európskom kantorovi, ktorého kariéra sa začala v Nitre. Ktovie, ako zneli „Všetky sľuby“ v druhej polovici 19. storočia v podaní kantora Jozefa Goldsteina?
Kto to bol?
Pred niekoľkými rokmi som sa pri preklade autobiografického diela rabína Dr. Ármina Schnitzera, pôvodom z Huncoviec, ktorý prežil vyše päťdesiat rokov svojho plodného života v službách židovskej komunity v Komárne, stretla po prvýkrát s týmto menom. Toto takpovediac virtuálne stretnutie bolo neobyčajné. Pretože to nebol obyčajný kantor, ale… dnešnou terminológiou – zázračné dieťa z Nitry.
Rabín Schnitzer vo svojom životopise spomína takto:
„V roku 1853 prišiel bezprostredne pred vysokými sviatkami do Huncoviec v rámci svojho umeleckého turné „nitriansky chasandel“ (chazan – kantor), z ktorého sa neskôr stal slávny viedenský hlavný kantor Goldstein… Jeho vystúpenie v predchádzajúci šabat zožalo obrovský potlesk a predstavenstvo akvirovalo 14-ročného chlapca ako kantora na sväté „dni pokánia“… Rabín poukazoval na neprípustnosť tohto konania z náboženského hľadiska; no obec sa vymkla spod kontroly; všetky putá disciplíny boli pretrhnuté, všetkých opantal akýsi ošiaľ. Neskutočné tóny doznievali vo všetkých ušiach. Mladí aj starí si pospevovali zázračné melódie. Postávali v skupinkách a navzájom si pomáhali, aby si jednotlivé melódie zachovali v pamäti. Skrátka, „malý chasandel“ sa stal huncovským „ šiboletom“…. a predstavenstvo poverilo napriek protestom rabína malého Goldsteina prednesom modlitby Kol Nidre v predvečer sviatku… Keď zatrilkoval svojím zlatým zvonivým hlasom a zároveň triumfálne vypustil do éteru svoje ha-ha-ha, medzi radmi akoby prebehol elektrický prúd, potom vypuklo jajkanie a volanie na slávu, ako keby sám pánboh každému jednému odpustil jeho hriechy…“
Čo prezrádzajú encyklopédie?
Jozef Goldstein sa narodil 27. marca 1836 (inde 1838) v Kecskeméte a zomrel 17. júna 1899 vo Viedni. Aj jeho otec bol kantor, a to v Nitre. Keď zomrel, zvolili syna vo veku 17 rokov za jeho nástupcu. Po dvoch rokoch služby opustil toto mesto a študoval ďalej v Nemecku a v Taliansku. Medzitým, samozrejme, koncertoval. Po celej Európe. V roku 1857 ho pozvali za hlavného kantora do viedenského Leopoldstadtu, kde pôsobil až do svojej smrti. Z jeho skladateľskej činnosti sú známe diela Širé Ješúrun (1865), modlitby na šabat a sviatočné dni, Requiem (1892) a zväzok pod názvom Festgesänge.(Zsidó Lexikon, s. 819)
