Kol Nidre s Jozefom Goldsteinom

Pred niekoľkými hodinami sa v synagógach na celom svete slávil Deň zmierenia, Jom kipur (2020). Sviatok, ktorý svojím duchovným aj ľudským odkazom pohne dušou a srdcom každého židovského človeka, či silného vo svojej viere, či naopak. V pohnutej atmosfére vážneho sviatku, odetého do biela talitov a našich otcov, zneli  známe, a predsa  každý rok akoby nové melódie modlitby Kol nidre. V podaní slávnych rabínov, kantorov, v spracovaní významných hudobných skladateľov a v prípade terajšej pandémie v intimite našich domovov možno z nahrávky Karla Gotta.

V našej nitrianskej modlitebni ostalo v roku pandémie ticho. Každý z nás, pre ktorého je tento deň dôležitý, si liturgiu sviatku  pripomenul v spomienkach. Na tých, ktorí tu už nie sú, ale aj v nádeji na zápis do knihy života pre tých, ktorých máme radi. V tejto súvislosti dovoľte niekoľko slov o významnom európskom kantorovi, ktorého kariéra sa začala v Nitre. Ktovie, ako zneli „Všetky sľuby“ v druhej polovici 19. storočia v podaní kantora Jozefa Goldsteina?

Kto to bol?

Pred niekoľkými rokmi som sa pri preklade autobiografického diela rabína Dr. Ármina Schnitzera, pôvodom z Huncoviec, ktorý prežil vyše päťdesiat rokov svojho plodného života v službách židovskej komunity v Komárne, stretla po prvýkrát s týmto menom. Toto takpovediac virtuálne stretnutie bolo neobyčajné. Pretože to nebol obyčajný kantor, ale… dnešnou terminológiou – zázračné dieťa z Nitry.

Rabín Schnitzer  vo svojom životopise  spomína takto:

„V roku 1853 prišiel bezprostredne pred vysokými sviatkami do Huncoviec v rámci svojho umeleckého turné „nitriansky chasandel“ (chazan – kantor), z ktorého sa neskôr stal slávny viedenský hlavný kantor Goldstein… Jeho vystúpenie v predchádzajúci šabat zožalo obrovský potlesk a predstavenstvo  akvirovalo 14-ročného chlapca ako kantora na sväté „dni pokánia“… Rabín poukazoval  na neprípustnosť  tohto konania  z  náboženského hľadiska; no obec sa vymkla spod kontroly; všetky  putá disciplíny boli pretrhnuté, všetkých opantal akýsi ošiaľ. Neskutočné tóny  doznievali  vo všetkých  ušiach. Mladí aj starí si pospevovali  zázračné melódie. Postávali v skupinkách a navzájom si pomáhali,  aby si jednotlivé  melódie zachovali  v pamäti. Skrátka, „malý chasandel“ sa stal huncovským „ šiboletom“…. a  predstavenstvo poverilo napriek protestom rabína malého Goldsteina  prednesom modlitby Kol Nidre v predvečer sviatku… Keď zatrilkoval svojím  zlatým zvonivým hlasom a zároveň triumfálne vypustil do éteru svoje ha-ha-ha, medzi radmi akoby prebehol elektrický prúd, potom vypuklo jajkanie a volanie na slávu, ako keby sám pánboh každému jednému odpustil jeho hriechy…“

Čo prezrádzajú  encyklopédie?

Jozef Goldstein sa narodil  27. marca 1836 (inde 1838) v Kecskeméte a zomrel 17. júna 1899 vo Viedni. Aj jeho otec bol kantor, a to v Nitre. Keď zomrel, zvolili  syna vo veku 17 rokov za jeho nástupcu. Po dvoch rokoch služby opustil toto mesto a študoval ďalej v Nemecku a v Taliansku. Medzitým, samozrejme, koncertoval. Po celej Európe. V roku 1857 ho pozvali za hlavného kantora do viedenského Leopoldstadtu, kde pôsobil až do svojej smrti. Z jeho skladateľskej činnosti sú známe diela Širé Ješúrun (1865), modlitby na šabat a sviatočné dni, Requiem (1892) a zväzok pod názvom Festgesänge.(Zsidó Lexikon, s. 819)

Goldsteinov epitaf na centrálnom cintoríne vo Viedni