Categories
Iné

Spomienková tryzna v Nitre

„Tým, že história informuje ľudí o minulosti, umožňuje im súdiť prítomnosť.“ V znamení  citátu Thomasa Jeffersona  sa 10. júna popoludní uskutočnila každoročná tradičná tryzna za obete šoa z Nitry a okolitých obcí.

Spomienka sa konala pri pamätníku obetiam  tragédie na starobylom cintoríne, kde odpočívajú príslušníci  mnohých  generácií nitrianskych Židov. Ich  história tu siaha až do dôb zaznamenaných v Zoborskej listine z roku 1113.  Žili tu v dobrých aj zlých časoch a spoluvytvárali tento kraj. Tu našli aj miesto svojho posledného odpočinku.  No tí obyvatelia Nitry a okolia, za ktorých v nedeľu odznelo El mole rachamim a  kadiš,  za ktorých  sa zaligotali plamene sviečok,  svoje  hroby nemajú. Ich popol rozvial vietor vojny v cudzom svete. Aj preto, že to umožnil zákon. Pred sedemdesiatimi rokmi, presne 15. mája 1942, vyšiel v Slovenskom zákonníku ústavný zákon  o vysťahovaní Židov. Snem Slovenskej republiky sa v paragrafe 1 uzniesol, že Židov možno vysťahovať z územia Slovenskej republiky. Táto mrazivá veta z deportačného zákona, ktorý bol vyvrcholením protižidovského zákonodarstva platného od roku 1938, dala zelenú jednému z najkrutejších aktov násilia, ktorý nemá obdobu v dejinách. V Nitre a okolitých obciach  žila pred vojnou veľká a rôznorodá židovská komunita, ktorá mala okolo šesťtisíc členov. Významných rabínov, študentov ješivy, obchodníkov, podnikateľov, umelcov, jednoduchých pracovitých ľudí…Po vojnových útrapách sa do mesta vrátila asi desatina z nich, no  mnohí sa následne rozhodli emigrovať do Izraela a ďalších štátov sveta.

Na tohtoročné  zhromaždenie, ktoré už tradične spája domácich aj cezpoľných, židov aj nežidov, prijal pozvanie a s príhovorom vystúpil aj  konzul veľvyslanectva Štátu Izrael Ziv Barak Bilaus, viceprimátor mesta Nitry Štefan Štefek, predseda ÚZŽNO Igor Rintel, ale aj Tamás Ficzere, kňaz reformovanej cirkvi v Nitre. Vzdali česť nevinným obetiam, ale vyjadrili aj myšlienku, že treba neustále bojovať proti násiliu, ktoré plodí zlo. Pán Štefan Štefek, ktorý pochádza z obce Janíkovce pri Nitre, pripomenul, že mladí ľudia tu dobrovoľne  vyčistili zarastený cintorín a prostredníctvom nápisov na náhrobkoch sa snažili pripomenúť si komunitu, ktorá tu pred vojnou žila. Podelil sa aj s myšlienkou, že sám plánuje navštíviť s vlastnými deťmi Osvienčim, aby ich aj touto formou vychovával k tolerancii voči iným ľuďom.

V slávnostnom príhovore Petra Schwarcza, predsedu ŽNO v Nitre, odzneli kapitoly z predvojnových aj vojnových dejín náboženskej obce, ale aj svedectvo o hrdinstve ľudí, ktorí sa snažili svojim židovským spoluobčanom pomáhať. „Obdobie 2. svetovej vojny bolo krutým výsmechom humanizmu, ale  aj obdobím hrdinstva. Nielen ozbrojených vojakov na frontoch, ale aj šľachetných ľudí v zázemí, ktorí bez pušiek, ale zato vyzbrojení ľudskosťou a prikázaním miluj blížneho svojho bojovali za záchranu  ohrozených. Takíto ľudia s veľkým Ľ boli aj medzi Nitranmi. Dovolím si povedať, že nevšedné činy humanity týchto ľudí  sú súčasťou nášho národného dedičstva. Majú obrovský význam nielen pre zachránených, ale pre nás všetkých, pretože vysielajú svedectvo o dobre, ľudskosti a statočnosti. Menovaní záchrancovia  nemali nijaké politické, ideologické či náboženské dôvody, aby pomáhali. Naopak, vystavovali nebezpečenstvu svoje vlastné životy a životy svojich najbližších. Pomáhali, lebo boli ľuďmi! Láska k blížnemu im bola najvyšším príkazom,“ povedal a pokračoval: „Hlboko sa skláňame  pred pamiatkou  Lászlóa Sedivého, prvého farára reformovanej cirkvi v Nitre, ktorý sa počas fašistického Slovenského štátu  postavil na stranu prenasledovaných židovských spoluobčanov. Pred nikým nezatvoril svoje dvere a snažil sa dať ľuďom zbaveným ľudských a občianskych práv šancu prežiť. Záznamy v matrikách  vydávajú svedectvo o tom, že pokrstil 769 osôb židovského pôvodu, nielen z Nitry, ale  aj z iných končín Slovenska.  Hlinkova garda ho zato kruto prenasledovala, väznila a mučila v Ilave, čo sa podpísalo na jeho zdravotnom stave. Krátko po prepustení z väzenia v roku 1944 zomrel. Ocenenie Spravodlivý medzi národmi si 1. februára 2012  z rúk veľvyslanca Štátu Izrael Alexandra ben Cvi prevzal aj zástupca nitrianskej rodiny Truskovcov, vyše 80-ročný pán František Truska. Ocenenia sa už nedožili jeho rodičia, Ján a Jozefína.  Počas holokaustu zachránili rabína Šragu Landaua, rabínku Chaju Dreisel Landau, dve židovské ženy a šesť židovských mužov. Na jar roku 1944 sa predseda rabínskeho súdu v Nitre, Šraga Landau, obrátil na svojho známeho Jána Trusku s prosbou o pomoc.  Požiadal ho o poskytnutie úkrytu pre seba a svoju manželku. Ján súhlasil a oboch ukryl vo svojom dome na okraji mesta. Gardisti neustále prehľadávali Truskových dom, ale nikdy nikoho nenašli. Vďaka ich odvážnemu postoju  sa zachoval rod jednej nitrianskej rabínskej dynastie. V newyorskom Brooklyne pôsobia ako rabíni traja vnuci zachránenej  rodiny. Česť pamiatke rodiny Truskovcov!“ povedal predseda ŽNO v Nitre.

Po príhovoroch pokračovala tryzna zapálením  kahancov pripomínajúcich šesť miliónov martýrov. Na ich počesť zaznela na záver v podaní  piešťanského rabína Zeva Stiefela zádušná modlitba El mole rachamim a následne kadiš. 

     Pamätnú medailu pri príležitosti 70. výročia vydania deportačného zákona si 10. júna prevzala aj jedna z najstarších členiek nitrianskej obce, ktorá prežila hrôzy koncentračného tábora.

 

Categories
Iné

Ku dňu matiek – Moja židovská mama

My Yiddishe  Momme –  Moja židovská mama

(melódia: Lew Pollack  text: Jack Yellen)

O veciach, za ktoré by som mal byť vďačný,

lebo sa mi ich dostalo,

a sedím tu v pohodlí tohto kresla.

Moja myseľ ma nesie k môjmu skromnému príbytku.

Len tri natiahnutia krídel od miesta môjho detstva.

Nebolo to ako v raji – uprostred neporiadku a zmätku.

Tam sedel najsladší anjel, ktorého sladko volám.

Moja židovská mama. Potrebujem ju viac ako

kedykoľvek predtým,

moja židovská mama, tak rád by som vybozkával

tvoju vráskavú tvár.

Túžim držať jej ruky v mojich ako voľakedy,

prosiť ju za odpustenie,

za moje činy, ktoré ju donútili k slzám.

Tak málo mala radosti,

nikdy nedbala na svoj odev.

Svoje šperky a poklady

nachádzala v úsmevoch svojich detí.

Vďaka nej som tým, čo som dnes.

Vďaka tejto žene – starej a šedivej.

Mojej nádhernej židovskej mame.

 

Vidím ju pri práci od svitania,

jej prajné ruky pracujúce do hlbokej noci.

Počujem tiché, staré uspávanky,

Každú notu, sladké slovo,

Modlitbu mojej mamičky.

Čo všetko by som dal za to,

Aby som mohol zastaviť čas

A vrátiť sa späť do detských čias

k tebe, mamička.

Moja židovská mama…

Categories
Iné

Nitrianski spravodliví medzi národmi

V historickej budove Národnej rady SR v Bratislave sa 1. februára 2012 opäť, tak ako každoročne, konala slávnosť, na ktorej boli odovzdané ocenenia Spravodliví medzi národmi ľuďom, ktorí v období holokaustu neváhali pomôcť svojim židovským spoluobčanom, vystaveným perzekúcii. Medzi ocenenými bola aj nitrianska rodina Truskových, Jozefína a Ján so synom Františkom.

Zachránení: rabín Šraga Landau, rabínka Chaja Dreisel Landau, dve židovské ženy a šesť židovských mužov

Na jar roku 1944 sa predseda rabínskeho súdu v Nitre, rabín Šraga Landau, obrátil na svojho známeho Jána Trusku s prosbou o pomoc.  Požiadal ho o poskytnutie úkrytu pre seba a svoju manželku. Ján súhlasil a oboch ukryl vo svojom dome na okraji mesta. V pivnici svojho domu teda začal Ján Truska so synom Františkom a dvoma židovskými mužmi kopať veľký bunker Po dvoch týždňoch práce bunker dokončili a vybetónovali. Mal malý otvor a na jeho zakrytie sa používali sudy.

Len čo stavbu ukončili, začali sa deportácie. K rabínovi a rabínke do úkrytu sa postupne pridalo ďalších osem ľudí, vrátane dvoch mužov, ktorí bunker pomáhali stavať. V bunkri boli poschodové postele, tam ukrývaní spávali. Inak žili v pivnici domu, snažili sa variť podľa náboženských zvykov. V pivnici vykonávali aj náboženské obrady podľa židovských tradícií.

Potraviny i lieky ukrývaným kupovala Jozefína Trusková na čierno, lebo všetko bolo len na prídel. Gardisti neustále prehľadávali Truskových dom, ale nikdy nikoho nenašli. Záchrancovia a zachránení mali vopred dohodnuté znamenia, a keď hrozilo nebezpečenstvo, ukrývaní vždy zašli do bunkra, a vchod prikryli sudom, takže ho nebolo vidieť.

Okrem nebezpečenstva samotného ukrývania Židov vznikla na jeseň roku 1944 po vpáde Nemcov na Slovensko ďalšia hrozba. Keďže nebolo pre vojakov dostatok kasární, ľudia im museli poskytnúť ubytovanie vo svojich domoch a bytoch. Aj rodiny Truskových sa dotklo toto opatrenie. Nemcom museli uvoľniť prízemie a prvé poschodie svojho domu. Sami sa tlačili v podkroví. Po oslobodení sa Židia, ktorých rodina Truskových zachránila, rozpŕchli do USA aj Izraela.

Vďaka odvážnym činom Jozefíny a Jána Truskových a ich syna Františka sa zachoval rod jednej rabínskej dynastie. V newyorskom Brooklyne pôsobia ako rabíni traja vnuci zachránenej nitrianskej rabínskej rodiny, Rabín Sholom Noach Landau, Rabín Yitzchok Meir Landau a Rabín Yechiel Landau. Pred asi desiatimi rokmi prišli rabíni z New Yorku navštíviť rodinu Truskových do Nitry a osobne sa im poďakovali za ich statočné činy.

Potomkovia rabínskej rodiny z New Yorku sa na znak úcty voči záchrancom zúčastnili aj na ceremónii odovzdávania ocenení, ktoré poriadalo Veľvyslanectvo Štátu Izrael v Slovenskej republike. Z rúk veľvyslanca Alexandra ben Zvi si diplom a medailu prevzal pán František Truska v sprievode svojej vnučky.

 

Categories
Iné

Chanuka 5772 – 2011

Prečítajte si o nej tu.

Categories
Iné

Symbolický kamienok na hrob záchrancu

100 rokov reformovaného kostola v Nitre

Pri príležitosti vysvätenia kostola reformovanej cirkvi v Nitre sa 9. septembra 2011 konala slávnostná bohoslužba, na ktorú dostala pozvanie aj ŽNO v Nitre. Podujatie, ktoré sa za prítomnosti predstaviteľov cirkevného aj civilného života z domova aj zo zahraničia a veriacich konalo vo vynovenom chráme, sa nieslo v znamení  žalmu „Pane, ty si býval naším príbytkom z pokolenia  na pokolenie .“ 

Kostol, ktorý podobne, ako neologickú synagógu v Nitre postavili v roku 1911, mal ekumenické základy, keď slúžil zároveň veriacim reformovanej aj evanjelickej cirkvi. Ako sme sa dočítali v informačnom materiáli, vydanom na počesť storočnice, jeden zo židovských redaktorov vtedajších nitrianskych novín o ňom napísal: „Na brehu rieky Nitry sa týči k nebu jednoduchý sivý kostol, strohý a triezvy, ako kalvínske učenie, ktorého neveľký počet veriacich poprinášal tehličky na jeho výstavbu. Z tejto hŕstky ľudí sa nitrianskemu farárovi  Lászlóovi Sedivému podarilo „ukuť“ jeden celok.“

Slávnostná kázeň aj príhovory hostí, ktoré odzneli v slovenskom aj maďarskom  jazyku, podčiarkovali potrebu duchovného života pre človeka všetkých čias a myšlienku tolerancie medzi ľuďmi. V tejto súvislosti vzdalo podujatie hold predovšetkým Lászlóovi Sedivému, prvému farárovi reformovanej cirkvi v Nitre, ktorý nielenže položil jej základy v meste pod Zoborom, ale bol aj neúnavným organizátorom výstavby vlastného kostola.  O jeho ľudskosti a potrebe napľňať prikázanie o láske k blížnym, svedčia jeho činy počas druhej svetovej vojny. V období fašistického slovenského štátu sa postavil na stranu prenasledovaných židovských spoluobčanov. Pokrstil 769 osôb, o čom svedčia záznamy v matrike. Dal im tak šancu prežiť obdobie krutovlády. Za svoje činy ho Hlinkova garda kruto prenasledovala a väznila v Ilave, čo sa podpísalo na jeho zdravotnom stave, ktorému v roku 1944 podľahol. Životnú púť tohto Lászlóa Sedivého priblížila prednáška, aj výstava dokumentov a fotografií na stenách kostola. Od predstaviteľov reformovanej cirkvi sme sa dozvedeli, že bola podaná žiadosť o zapísanie jeho mena do zoznamu Spravodlivých medzi národmi, ktorá  v súčasnosti prebieha administratívnym konaním.

Príhovor predstaviteľov ŽNO v Nitre

Vážené slávnostné zhromaždenie, dámy a páni!

Dovoľte mi, aby som Vás v mene členov ŽNO v Nitre srdečne pozdravila v tento pekný deň, keď si pripomínate  100. výročie postavenia kostola reformovaného kresťanského zboru v Nitre. Zároveň ďakujem za milé pozvanie na vašu slávnostnú bohoslužbu. Pri príležitosti židovského nového roka Roš Hašana 5772, ktorý sme oslávili pred niekoľkými dňami, vám prajem veľa zdravia, šťastia, mier a pokoj pre dôstojný život!

Prednedávnom som navštívila zaujímavú výstavu fotografií. Konala sa pod názvom Dva domy jedného Pána. Boli na nej snímky kresťanských kostolov a synagóg. Nádherných, ale, žiaľ, aj opustených a spustnutých. No predsa mali niečo spoločné. Boli a sú to svedkovia duchovného života veriacich rôznych konfesií.  Miestami, kde hľadali útechu v dobách zlých a kam prinášali vo svojich srdciach  radosť z krásnych zážitkov v rámci svojich rodín a komunity. Boli vždy nemými svedkami doby. Prajnej, i tej, na ktorú nie sme hrdí. Sme radi, že po desaťročiach  totalitného spoločenského zriadenia môžeme do nich opäť vstupovať slobodne a bez strachu z následkov.

Žiaľ, dve veľké totality 20. storočia priniesli veľa zla a neskutočných ľudských obetí. Aj naša, kedysi  významná židovská obec, ktorej členovia tvorili súčasť hospodárskeho a kultúrneho života Nitry, bola takmer  vymazaná  zo života tejto  krajiny. V súčasnosti žije v Nitre malá ŽNO, ktorá má okolo 50 členov. Je  súčasťou neveľkej slovenskej židovskej obce, ktorej cieľom je predovšetkým zachovávanie tisícročných  náboženských a kultúrnych tradícií a zvykov židovského národa a ich uchovanie pre budúce generácie.

Nemenej dôležitá je podľa nás aj  osvetová činnosť, v rámci ktorej sa snažíme  oboznamovať  verejnosť so základmi judaizmu a tradičným zvykoslovím v našom regióne. Pretože iba poznatky  môžu osvetliť  tmu nevedomosti, ktorá je koreňom všetkého zla. Sme radi, že mnohé aktivity sú v ostatných rokoch poriadané v súčinnosti s mestom Nitra a jeho odborom kultúry, ako to bolo už viackrát pri príležitosti Dní európskeho historického dedičstva, Noci múzeí a galérií a naposledy 19. septembra pri príležitosti 100. výročia zasvätenia synagógy v centre mesta.

Vážené dámy, ctení páni!

História je učiteľkou života. Žiť pre budúcnosť znamená nezabúdať na minulosť. Zachor, pamätaj, tak učí aj naše náboženstvo. Preto medzi naše každoročne sa opakujúce aktivity patrí smútočná tryzna za obete holokaustu z Nitry a okolia. Pri pamätníku na židovskom cintoríne na Klokočine sa stretávame nielen my, Nitrania, ale aj príslušníci židovskej a nežidovskej verejnosti zo Slovenska aj zo sveta, aby sme si uctili pamiatku tých, ktorí padli za obeť fašistickej hrôzovláde len preto, že sa narodili židovským rodičom. Nemajú svoj hrob, na ktorý by sme mohli položiť kamienok spomienky. Žijú však v spomienkach a budú žiť dovtedy, kým si to budeme pripomínať.

Obdobie 2. svetovej vojny bolo však aj obdobím hrdinstva. Nielen vojakov na frontoch, ale aj šľachetných ľudí v zázemí, ktorí bez pušiek, ale zato vyzbrojení ľudskosťou a prikázaním miluj blížneho svojho bojovali za záchranu každého ohrozeného ľudského života. Takíto ľudia s veľkým Ľ boli aj medzi vami. Spomeňme za všetkých  Lászlóa Šedivého, prvého  farára reformovanej cirkvi v Nitre, ktorý bez váhania a strachu o vlastnú existenciu pokrstil 769 židovských občanov z Nitry a okolia. Pred nikým nezatvoril svoje dvere a snažil sa dať tak ľuďom zbaveným ľudských a občianskych práv, označených potupnou žltou hviezdou šancu prežiť. Hlboko sa skláňame pred jeho  počinom a s úprimnou vďakou, symbolicky kladieme, tak ako to káže naša viera,  kamienok na jeho pamiatku. Ďakujeme!

Tisztelt ünnepi gyülekezet, hölgyeim és uraim!

Engedjék meg, hogy a nyitrai zsidó hitközség nevében üdvözöljem önöket e szép évforduló alkalmából. Minden jót, egészséget, boldogságot és békét kívánunk minden jóakaratú embertársunknak  a zsidó naptár szerinti 5772-es újév alkalmából, melyet néhány nappal ezelött ünnepeltünk.

Categories
Iné

Šťastný a sladký nový rok 5772

Členovia  Židovskej náboženskej obce v Nitre prajú všetkým súvercom na Slovensku aj vo svete všetko najlepšie do nového roka!

L ´Šana Tova!

Categories
Iné

Storočnica synagógy

Narodeninová párty v duchu spomienok

Nitrianska neologická synagóga v centre mesta oslávila 19. septembra tohto roka  svoju storočnicu. Mesto Nitra v spolupráci so Židovskou náboženskou obcou pripravili na jej počesť slávnostný program, ktorý sa niesol v duchu spomínania na históriu, ale aj pripomenutia  si súčasnosti a budúcnosti tejto vzácnej pamiatky, ktorá dnes slúži ako koncertná a výstavná sieň mesta Nitry.

Pozvanie na galavečer prijali významní hostia, nechýbal medzi nimi veľvyslanec  štátu Izrael  Alexander ben Zvi, primátor mesta Jozef Dvonč, poslanci mestského zastupiteľstva,  zástupcovia Ústredného zväzu ŽNO na Slovensku a náboženských obcí z regiónu a ďalší vzácni hostia. Hostitelia privítali  aj delegáciu z Budapešti, a to Gábora  Vadásza, predsedu náboženskej obce na Dózsovej ulici, v sprievode  manželky Magdy, ako aj Very Faragó,  odbornej pracovníčky Židovského múzea a v neposlednom rade kantora Bélu Kerekesa, ktorý svojím vystúpením pričaroval do synagógy ducha dávnych čias. Pre zaujímavosť treba podčiarknuť paralelu medzi nitrianskou synagógou a budapeštianskou synagógou na Dózsovej  ulici, ktoré nesú rukopis rovnakého staviteľa, významného uhorského staviteľa  Leopolda Baumhorna  (1860-1932).

Po úvodnej modlitbe v podaní Bélu Kerekesa odznelo slávnostné laudácio,  pocta zakladateľom chrámu, staviteľovi, ale aj všetkým židovským spoluobčanom, ktorí tu žili, pracovali  a prispievali do hospodárskeho a spoločenského života mesta v uplynulom storočí. V príhovore primátora Jozefa Dvonča, predsedu ŽNO v Nitre Petra Schwarcza, veľvyslanca Alexandra ben Zvi, aj Igora Rintela, predsedu ÚZ ŽNO, rezonovala potreba tolerancie medzi ľuďmi, aj príklad dobrej spolupráce židovskej komunity s predstaviteľmi mesta pri záchrane pamiatok.

Krásnym darčekom pre storočnú oslávenkyňu bol koncert  Jany Orlickej v sprievode Association Etnique (ČR) pod názvom Z celej svojej duše. No synagóga dostala aj ďalšie dary. Návštevníci sa môžu oboznámiť s jej históriou v aktuálne vydanom informačnom materiáli, aj na posterovej prezentácii na schodišti synagógy. Pri príležitosti storočnice dala ŽNO v Nitre do prevádzky svoju webovú stránku www.znonitra.sk , na ktorej nájdete zaujímavé informácie nielen o histórii, ale aj súčasnosti obce.